ADD SOME TEXT THROUGH CUSTOMIZER

Ako sa svadbuje po slovensky?

Rovnako ako dnes svadobné prípravy aj kedysi trvali niekoľko mesiacov. Každá svadba má svoje čaro, a to jej okrem iného dodávajú aj rôzne svadobné zvyky a tradície. Písali sme Vám už o zvykoch na francúzskych a talianskych svadbách. Teraz sa vrátime z ciest naspäť domov a povieme si niečo o tých našich slovenských ☺.

Rozlúčka so slobodou

Asi ste to nevedeli, ale organizovanie rozlúčky so slobodou má naozaj dlhú tradíciu. Všetko to začalo v starovekej Sparte, kde sa v predvečer svadby ženích stretol so svojimi priateľmi, aby si s nimi pripil na koniec jeho staromládeneckého života. 

Lúčenie so slobodou ženícha a nevesty vyzeralo na Slovensku v minulosti odlišne. Ženích a jeho priatelia sa, podobne ako v Sparte, stretli, väčšinou v miestnej krčme ☺ , aby zapili jeho slobodu. Nevesta spolu s družičkami naopak trávila tento večer doma a pripravovala pierka pre hostí a dohliadala na posledné úpravy pred veľkým dňom.

Dnes sa rozlúčky väčšinou konajú týždeň a niekedy aj dva pred svadbou a veľmi sa tá ženská od tej pánskej už nelíši. Obaja budúci mladomanželia sa snažia naposledy si užiť slobody a života bez záväzkov.

Pierka

Pri predchádzajúcej tradícii sme spomenuli pierka, tak sa rovno pozrime práve na tento zvyk. Úlohou pripínania pierok je navzájom od seba odlíšiť svadobných hostí. Kedysi bolo v niektorých krajoch zvykom pripínať iné pierka slobodným a iné ženatým mužom. Najčastejšie sa na ich výrobu používa rozmarín, ktorý symbolizuje lásku a vernosť. Dnes sa však fantázii medze nekladú a pierka sa vyrábajú z tých najrôznejších kvetov a materiálov. Pripínajú ich svadobčanom družičky. Ženíchovi, ale pierko pripína jeho nastávajúca ☺ . 

Odobierka nevesty

Pred samotným obradom je u nás ešte stále zvykom, že ženích sa vyberie do domu nevesty, aby si ju tam vypýtal od jej rodičov. Účelom tejto tradície je poďakovať rodičom nevesty a oficiálne si ju od nich vypýtať. Odobierka zvyčajne trvá 15 minút a potom sa ženích s nevestou, svadobnými a krstnými rodičmi odoberú do kostola.

Svadobné obrúčky

Výmena obrúčok je najstarším svadobným zvykom a predstavuje sľub večnej lásky. Prečo sa nosia na ľavom prstenníku?  Kedysi sa verilo, že práve tento prst je žilou priamo spojený so srdcom. Dnešné vysvetlenie je omnoho pragmatickejšie. Väčšina ľudí sú praváci a nosenie obrúčky na ľavom prstenníku zabraňuje jej prílišnému poškodzovaniu. Kedysi ich nosili len ženy a muži ich pravidelne začali nosiť až počas druhej svetovej vojne, keď bol tento prsteň pre vojakov spomienkou na ženy, ktoré ich čakali doma. 

Družičky

Tieto mladé ženy predstavujú nevestine „pomocníčky“, ktoré jej majú byť po ruke a splniť akúkoľvek požiadavku, aby jej uľahčili svadobné prípravy. Družičky by podľa zvyku mali byť mladé slobodné ženy, ale v dnešnej dobe sa od tejto podmienky pomaly upúšťa. Kedysi bývali družičky a družbovia tiež oblečený v podobnom odeve ako nevesta so ženíchom, aby tak zmiatli zlých duchov, ktorí by chceli novomanželom nejako ublížiť.

Črepy pre šťastie

Pri príchode na hostinu častokrát mladomanželov vítajú rozbitím taniera, ktorého črepiny musí svadobný pár spoločnými silami pozametať, aby tak ukázal, že aj v manželskom živote chcú vo všetkom spolupracovať a navzájom si pomáhať.

Spoločné jedenie polievky

Dnes na svadbe servírujú polievku mladomanželom z jedného taniera, pričom sa musia navzájom kŕmiť. Má to symbolizovať ich partnerstvo v spoločnom živote. V minulosti zvykli nevesta so ženíchom jesť z jedného taniera a jedným príborom celý večer. Znamenalo to, že  k sebe patria a odteraz sa budú o všetko deliť.

No nebolo to len o jedení z jedného taniera, kedysi mali na svadbách svoje vyhradené miesto aj konkrétne jedlá. Na svadobnom stole nesmelo chýbať jedlo pripravené zo sliepky. Takýto pokrm mal zaručiť plodné manželstvo. Ak ste sa niekedy čudovali prečo, ale naozaj prečo sa na (skoro)každej svadbe podáva kuracia polievka, tak už viete ☺ .

Únos nevesty

Únos nevesty je symbolom odlúčenia nevesty od rodičov a prechodu k novému životu. Ku koncu hostiny unesú priatelia novomanželov nevestu. Ženích ju potom hľadá a ak ju nenájde, musí zaplatiť výkupné. Malý tip, tento zvyk je potrebné mať dopredu dobre naplánovaný, aby sa predišlo nedorozumeniam a nepokazilo to celkovú zábavu.

Polnočné čepčenie

Posledným zvykom našich slovenských svadieb je čepčenie. Zvyčajne sa koná po polnoci – akoby na „druhý deň“ keď už žena oficiálne prestáva byť nevestou a stáva sa manželkou.  Neveste sa z hlavy zloží ,,vienok“, ktorý symbolizuje jej slobodu a nevinnosť, nahrádza sa čepcom, ktorý naopak znamená, že z nevesty je už vydatá žena. Nevesta potom zvykne vienok zahodiť za seba a tá, ktorá ho chytí, by sa mala vydávať ako ďalšia. V súčasnosti venček nahradila nevestina kytica.

A teraz, naše milé nevestičky, stačí si už len vybrať tie tradície, ktoré sa vám páčia najviac a zapasovať ich do vašej svadby ☺. Nech už sa rozhodnete pre ktorúkoľvek alebo si nakoniec zvolíte žiaden zo svadobných zvykov nezaradiť, prajeme, aby sa vám svadba vydarila a mali ste roky na čo spomínať ☺.